Choď na obsah Choď na menu
 


Kandidát na GB brat PhDr. Mgr. Miloš Klátik, PhD.

31. 5. 2012

Čo by ste chceli priniesť vo funkcii generálneho biskupa Ev. cirkvi na Slovensku?

 

Od narodenia som rástol v našej  ECAV, ktorá pre mňa znamená domov, pretože je telom nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Túto skutočnosť vnímam ako veľkú milosť a požehnanie pre môj život. To, že moje korene sú v cirkvi, ktorá má históriu bohatú na ľudí, na osobnosti, ktoré neustúpili a nekapitulovali ani napriek ťažkým podmienkam, ani za cenu utrpenia, to osobne  pokladám  za veľkú česť, ale samozrejme predovšetkým za príklad hodný nasledovania.   Mojim heslom je „Svedčiť a svietiť“. Chcem a snažím sa o to, aby som rôznymi spôsobmi svedčil o Trojjedinom Pánu Bohu a o vykupiteľskom diele Ježiša Krista. Som vďačný, že smiem   slovom Božím svietiť na cestu veriacim ale i neveriacim, ktorým  mám možnosť sa pri rôznych príležitostiach  prihovoriť.  

Predstupujem s  programom, s ktorým vystupujem na kazateľnicu pred zhromaždené spoločenstvo, za katedru pred poslucháčov EBF,  keď píšem novú knihu, keď vystupujem na pódium a prednášam na konferenciách, keď predsedám výborom tu  doma, v Ekumenickej rade cirkví, či v medzinárodných organizáciách,  ale aj keď s rodinou, či sám v modlitbách ďakujem Bohu za Jeho dary.  Lebo tak ako apoštol Pavel neprišiel hlásať iné evanjelium než evanjelium Ježiša Krista, tak ani prvý duchovný evanjelickej cirkvi nemôže a nesmie hlásať nič iné ako to jediné platné - evanjelium nášho Pána a Spasiteľa.

Svedčiť a svietiť, to v praktických dôsledkoch znamená aj konkrétne rozhodnutia,  konkrétne konanie, celý spôsob života.

Jednou z úloh generálneho biskupa ECAV na Slovensku je udržiavať jednotu cirkvi vo viere, dbať  o čistotu učenia. To ani v dnešnej dobe  nie je záležitosť jednoduchá a veľmi často ani príjemná, ale veľmi potrebná a dôležitá a treba v nej pokračovať.

Dôležitá a potrebná je  zo strany vedenia cirkvi jej všestranná podpora vnútornej i vonkajšej misie, o čo sa zo svojho postu a svojich možností snažím a samozrejme, ak mi bude umožnené, budem tak robiť aj ďalej.

Viem,  že je potrebné mať centrum ďalšieho vzdelávania pre duchovných, ale aj vzdelávania pre pracovníkov s deťmi, mládežou i dospelými v rôznych oblastiach. Je potrebné vzdelávať a viesť aj ďalších spolupracovníkov, ktorí sú ochotní v cirkvi v cirkevných zboroch poslúžiť. Preto sa nevzdávam realizácie myšlienky Evanjelickej akadémie. 

Vo svojej službe generálneho biskupa som vnikol do mnohých problematík.  Ide tu predovšetkým  o pomoc cirkevným zborom – po viacerých stránkach. Je tu práca, ktorú som začal a v ktorej by som rád pokračoval. Na to je veľmi dôležitý kontakt s cirkevnými zbormi, nie tzv. od stola, ale v realite. Preto pokladám za veľmi dôležité navštevovať cirkevné zbory pri rôznych príležitostiach,  nielen počas slávností a rozprávať sa o ich potrebách, radostiach i starostiach s bratmi farármi, sestrami farárkami cirkevných zborov, s presbytermi, ale aj so všetkými bratmi a sestrami vo viere.

Tiež je dôležitý kontakt vedenia ECAV so štátnymi predstaviteľmi, s vládnymi činiteľmi, kde prebiehajú dôležité rokovania napr. ohľadom školstva, diakonie, rôznych podporných projektov,  celocirkevných udalostí (ako sú napr. Evanjelické cirkevné dni, ktoré majú výrazný misijný charakter), finančného zabezpečenia duchovných,  ale sú to aj rokovania týkajúce sa celospoločenských otázok, etiky, morálky,... Toľko spomínanú odluku cirkvi od štátu vôbec nemôžeme brať na ľahkú váhu (teraz nejde o to, či sme za alebo proti), musíme sa najlepšie pripraviť a samozrejme sa aj zasadiť za práva cirkvi a cirkevných zborov. Nemenej dôležitá je spolupráca s ostatnými kresťanskými cirkvami v našej krajine, ale aj s evanjelickými cirkvami   v zahraničí.

V rámci  reštrukturalizácie organizácie našej cirkvi považujem za potrebné, rozanalyzovať rôzne formy štruktúry našej cirkvi (čo sa aj koná), ale pri tom všetkom musíme brať do úvahy aj na možnú odluku cirkvi od štátu, s čím budú súvisieť mnohé veci. Zasadzujem sa o to, aby skôr, ako sa príjmu dôležité rozhodnutia, prebehla riadna a seriózna diskusia.

Pri všetkej práci a úsilí však sú platné slová Ž127,1: Ak Hospodin nestavia dom, márne sa namáhajú stavitelia; ak Hospodin nestráži mesto, márne bdie strážnik.

  

Potrebuje ECAV generálneho biskupa? Ak áno, čo má byť jeho hlavná úloha?

 

O generálnom biskupovi hovorí už cirkevná ústava z roku 1921. Postavenie a úlohy generálneho predsedníctva generálnej cirkvi určovali paragrafy 176 – 182 a predsedníctvo tvorili generálny biskup a generálny dozorca. Nie je to teda výmysel komunistov ako dnes niektorí tvrdia.

O úlohách generálneho biskupa hovorí aj dnešná cirkevná ústava. Jeho povinnosťou je zabezpečovať, aby sa evanjelium Kristovo zvestovalo v celej  cirkvi podľa vieroučných zásad Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, chrániť cirkev a jej jednotu, dozerať na duchovnú činnosť v celej cirkvi,  zabezpečovať cirkevnú disciplínu, navštevovať cirkevné zbory v celej cirkvi. Nie náhodou naša ústava zdanlivo dve rôzne povinnosti -  chrániť vieroučnú čistotu a jednotu ECAV - vymenováva v jednom bode, pretože vierouku a jednotu cirkvi nemožno oddeliť.

 Ústredné orgány na čele ktorých stojí generálny biskup a generálny dozorca cirkvi majú aj ďalšie úlohy.  Sú to úlohy vo výlučnej kompetencii cirkvi ako celku, kam patria otázky vieroučné, bohoslužobné, cirkevnoprávne a hospodárske, pokiaľ ide o financovanie ústredia („generálnej cirkvi“). Okrem týchto úloh ústredné orgány niektoré úlohy zdieľajú v kompetencii s ostatnými Cirkevnými organizačnými jednotkami - COJ(napríklad misijné úlohy). V iných prípadoch, kde sa už aj decentralizovali určité úlohy na nižšie COJ, dospelo sa k ich čiastočnému  spätnému delegovaniu späť na ústredné orgány  ako príklad možno uviesťúlohy z oblasti cirkevného školstva a náboženskej výučby.

Iste na zabezpečenie odborného riešenia vyššie vymenovaných celocirkevných úloh zriaďuje synoda ECAV svoje poradné orgány – synodálne výbory,  ale generálny biskup  navonok reprezentuje cirkev vo všetkých týchto oblastiach a právna ale i morálna zodpovednosť je na predsedníctve ECAV a teda aj na generálnom biskupovi.

Predsedníctvo ECAV ako štatutárny orgán ECAV  je jediné, ktoré zabezpečuje úlohy ECAV aj v oblasti reprezentácie.  Taxatívne vymenovať v ktorých oblastiach Predsedníctva generálny biskup tieto celocirkevné úlohy plní je možné -  ale len s rizikom, že sa niečo zabudne, napriek tomu sa pokúsim. Sú to: zahraničné vzťahy, oficiálne mediálne výstupy, ekumenické styky, styky s ústrednými orgánmi štátnej správy a inštitúciami celoštátneho charakteru. Odborné riešenia týchto úloh pripravuje generálny biskupský úrad, zodpovednosť je ale na generálnom biskupovi spoločne s generálnym dozorcom. 

Určité úlohy generálneho biskupa a ústredných alebo celocirkevných orgánov vyplývajú z efektívnosti. Je to všade tam, kde je lacnejšie určité činnosti vykonávať ako servis pre celú cirkev centrálne. Generálne presbyterstvo, predsedníctvo ECAV alebo generálny biskup aj dnes často vyhlasujú celocirkevné programy ktoré majú spravidla časovo obmedzený charakter. Na zabezpečenie odborného vedenia vyhlásených programov sa zriaďuje poradný orgán, ktorým je príslušná komisia (alebo pracovná skupina, riešiteľský tím, organizačný štáb a pod.) ale opäť právne zodpovedá štatutárny orgán cirkvi a ním je Predsedníctvo ECAV.

Cirkev podľa zákona 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností § 6 odsek (1) má právo zriaďovať a prevádzkovať napríklad účelové zariadenia. Môže ísť aj o zborové, seniorálne alebo dištriktuálne zariadenia ale ak ide o celocirkevnú pôsobnosť zriaďujeme celocirkevné zariadenia.

V Pojednaní o pápežskej moci a prvenstve od F. Melanchthona čítame: „Že totiž evanjelium dáva mužom postaveným na čelo cirkvi poverenie učiť evanjelium, odpúšťať hriechy, prisluhovať sviatosti a okrem toho právomoc, čiže poverenie exkomunikovať tých, zločiny ktorých sú známe, ako aj dávať rozhrešenie tým, čo sa napravili. Podľa Vierovyznania je všetkým, i protivníkom jasné, že táto moc je Božím právom spoločná všetkým, ktorí sú na čele cirkvi, či sa menujú pastiermi, či staršími a či biskupmi... neskôr si vyvolia jedného, ktorý bol ostatným postavený v čelo, a to sa stalo preto, aby sa zabránilo rozporom... starší si vždy spomedzi seba vyvolili jedného a postavili na vyvýšené miesto; toho pomenovali biskupom, ako keď si vojsko ustanoví veliteľa.“ Z toho sa dá dedukovať, že aj kvôli poriadku v cirkvi je oprávnený aj úrad vedúceho či generálneho biskupa – tak, ako v cirkevnom zbore, kde sú viacerí farári, je jeden predsedajúci farár.

 

Aké máte plány do budúcnosti, ak nezískate funkciu generálneho biskupa?

 

Moje pôsobenie v cirkvi nie je viazané na biskupský úrad. Som povolaný za kňaza, duchovného našej cirkvi. Mojou povinnosťou i právom je zvestovať, kázať a šíriť evanjelium. Pokiaľ mi Pán Boh dá sily a zdravia, chcem v cirkvi pôsobiť tak ako v nej pôsobím už 26 rokov. Svedčiť a svietiť. Platí všetko to, čo som povedal už v odpovedi na Vašu prvú otázku, lebo moje povolanie je povolanie evanjelického farára. Toto povolanie cítim od Pána Boha, cirkev ma do tejto služby vyslala, a chcem v nej zotrvať.

 

Aké sú podľa Vás pozitíva a negatíva priamej voľby na všetkých úrovniach COJ?

 

Veriaci v našej cirkvi majú právo slobodne voliť a sami si tak vybrať predstaviteľov cirkvi na všetkých úrovniach. Túto možnosť nám priniesla reformácia. Tomáš G. Masaryk povedal, že ak má naša demokracia svoje nedostatky, musíme prekonávať tie nedostatky, ale nie prekonávať demokraciu. Pravdou však je, že žiadny systém nie je dokonalý.

Pri rokovaniach o reštrukturalizácii ECAV sa zamýšľame aj nad témou pozitív a negatív priamej voľby. Priame voľby a ich zavedenie do ústavy ECAV  boli iste jasnou  odozvou na obdobie totality ako ďalší prvok posilňujúci v našej ECAV tradičné prvky demokratičnosti správy veci cirkevných. Či ale musia byť na každej úrovni COJ ?  – to už súvisí so širšou aktuálnou otázkou zjednodušenia administratívy, prerozdelením kompetencií medzi rozličnými úrovňami správy atď. Nemyslím si však, že akurát toto by sa muselo vo volebnom systéme teraz riešiť ako prioritný problém.

  

Kde, podľa Vás,  v dnešnej dobe ECAV najviac „tlačí topánka“?

 

Myslím si, že o žiadnej oblasti v cirkvi, či už ide o školstvo, misiu, vieroučné otázky, ekuménu, mládež, deti... nemôžeme povedať, že je všetko úplne v poriadku, a že sa nenájde „kamienok“, ktorý by nás „v topánke netlačil“ a nebolo ho treba odstrániť.

Sekularizácia odcirkevňuje našu spoločnosť a láka aj cirkev či kresťanov prispôsobovať sa svetu. Cirkev má byť však príkladom a má sa odlišovať od sveta. Pán Ježiš povedal: Vy ste soľ zeme, keď soľ stratí chuť, nie je už na nič súca, iba ju vyhodiť.

Príkladný farár, stojaci na Kristovej láske, pracujúci so všetkých síl a možností, ktorý vytvára prívetivé, srdečné a láskavé prostredie bol a bude vždy dôležitým pri vytváraní prítomnosti i budúcnosti našej cirkvi.

Aby sme mohli svietiť druhým a aby nás tí nenazvali farizejmi, musíme sami byť príkladom pre druhých. Príkladom v poctivom zaobchádzaní so zdedenými duchovnými i materiálnymi hrivnami po našich otcoch s ktorými sa nesmie nepoctivo šafáriť. Musíme byť príkladom v pomoci svojim blížnym, ktorí sa ocitli v núdzi či už pre svoj vek, zdravotný stav, či pociťujú z akýchkoľvek dôvodov sociálnu vylúčenosť. Musíme byť príkladom pri výchove svojich detí  v škole a najmä doma v rodinách. My máme vnášať pokoj a porozumenie do medziľudských vzťahov v cirkvi, v spoločnosti i medzi národmi, ak chceme, aby nás nasledovali aj tí, čo kresťanskú vieru stratili.

 

 Čo môže ECAV ponúknuť človeku 21. storočia?

 

Božie slovo, ktoré zostáva naveky. Pre človeka nie je najdôležitejšie to, či žije v dobe svetových otrasov a nepokojov či biedy alebo v dobe zdanlivého pokoja a blahobytu, ale rozhodujúce je to, ako do tej či onej doby prehovorí Pán Boh svojím Slovom. Evanjelium ukazuje človeku východisko a ponúka záchranu v každej situácii. Zvesť evanjelia a prisluhovanie sviatostí ako to prikazuje Pán Ježiš je to, čo ponúka naša cirkev aj človeku 21. storočia.

Pri ostatnom sčítaní sa k ECAV prihlásilo 320 tisíc občanov našej vlasti. Viac ako 100 tisíc ich je však v anonymite najmä našich veľkých miest -  mimo našich kartoték,  a my o nich nevieme. Avšak tých, ktorí prídu do chrámu Božieho vypočuť si zvesť slova Božieho je ďaleko menej - menej ako 10%. To sú fakty. Napriek tomu chceme ponúknuť naše kresťanské hodnoty vonkajšiemu svetu, aby sa tieto stali súčasťou morálky občianskej spoločnosti a základom pre štátnu legislatívu,  ktorá by limitovala správanie sa politikov, biznismenov, finančníkov, sudcov a celej spoločnosti. Cyrilometodské tradície a teda   kresťanské hodnoty, na ktoré sa naša Ústava Slovenskej republiky odvoláva, nesmú zostať len na papieri a my musíme priniesť zvesť o živom Bohu späť do spoločnosti. Na túto úlohu nesmieme rezignovať aj keby sme mali pocit, že sekularizácia je jav nezvratný. 

Našu službu lásky, diakonie i zvesti evanjelia očakávajú deti, mládež i dospelí, chorí, siroty, vdovy. To je Božie poverenie pre našu cirkev. 

 

Na predložené otázky odpovedal písomne Miloš Klátik