Choď na obsah Choď na menu
 


Pôstna večiereň

14. 4. 2011

Tento týždeň sme mali veľmi pekné stratnutie. V rámci pôstnej večiene sme privítali v našom CZ dva spevokoly. EGT Voice a Mužský spevokol S. Daxnera. Večiereň bola obohatená šiestimi piesňami. Gymnazisti zaspievali tri, ktorými buú reprezentovať našu cirkev aj gymnázium na medzinárodnej súťaži speváckych zborov v Olomovci a "starí páni (medzi, ktorých sa radím aj ja) zaspievali klasiky svojho repertoáru.

Pán Boh požehnal toto stretnutie a sme zaň vďační. Zaznelo aj Božie slovo. Jednoduché, ale vystihlo atmosféru doby dnešného Tisovca.

 

Ján 3:16

 

Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v neho.

 Milé sestry a bratia;
             Text, ktorý sme práve pred chvíľou prečítali je naozaj známym textom. Práve v tomto období, kedy sa blížime k veľkej udalosti smrti a vzkriesenia Ježiša Krista sa nás tieto slová o vlastnej smrteľnosti, ale aj o vzkriesení bytostne dotýkajú. Možno niekto naivne hovorí, o svojom živote, ako o živote naveky. Naveky v srdci a mysli svojich potomkov. Potomkov, ktorí  sa presne tak ako my musia zmieriť so smrťou. MY, ktorých si majú pamätať. nikto na fotke o 150 rokov nespozná. Nikto z nás si nespomína na tváre svojich predkov spred dvesto rokov, pretože sme ich nezažili, ale predsa veria. Veria v nesmrteľnosť spomienky.  Mnohí veria v nesmrteľnosť duše – či života v srdciach svojich blízkych – veria v život bez Boha.
             Drahí priatelia takto to nefunguje. A všetci to dobre vieme. Veriaci si to možno neuvedomujú tak, ako tí, ktorí ešte nenašli vzťah s Bohom. Asi to bude preto, že si uvedomujú večnosť, ktorá povstala s Kristovým prázdnym hrobom. Vo chvíli, kedy si uvedomili, že ich život je pre Pána Boha nesmierne dôležitý. Až tak, že kvôli mne zomiera Boží Syn na Golgote.
             O nádeji, ktorá plynie zo skutku, o nádeji, hoci sa zdá strašne vzdialená hovorí aj tento príbeh:

Jeden človek sa raz pri západe slnka prechádzal po prázdnej mexickej pláži. Ako tak šiel, v diaľke uvidel človeka. Keď bol pri ňom trochu bližšie, všimol si, že je to dieťa. Stále sa zohýnalo, niečo zbieralo a hádzalo to do vody. Znova a znova odhadzovalo tie zvláštne predmety do mora.

Keď podišiel ešte bližšie, uvidel, že to, čo malý chlapec zbiera, sú morské hviezdice, ktoré more vyplavilo na pláž, a chlapča ich po jednej hádže späť do vody. Tento človek  bol trocha v rozpakoch. Pristúpil k dieťaťu a povedal: “Dobrý večer, priateľu. Lámem si hlavu nad tým, čo robíš.” “Hádžem tieto hviezdice späť do mora. Vidíte, odliv práve vrcholí a more ich všetky vyplavilo na breh. Ak ich nehodím späť, nebudú mať kyslík a zahynú – a ranné slnko ich spáli.”  “Tomu rozumiem,” povedal pozorovateľ, “na pláži sú určite tisíce hviezdic. Je predsa absolútne nemožné, aby si ich všetky pozbieral. Je ich jednoducho príliš veľa. A neuvedomuješ si, že toto isté sa pravdepodobne deje na stovkách pláží po celom pobreží? Vari nevidíš, že to nijako nemôžete zmeniť?” Chlapča sa usmialo, zohlo sa, aby zdvihlo ďalšiu hviezdicu, a keď ju hodilo späť do mora, povedalo: “Ale táto bude žiť.”

             Pán Boh sa v tomto pôstnom čase zohol k celému ľudstvu. Zohol sa, aby nás ponoril naspäť do svojej prítomnosti. Už nemusíme schnúť na rannom slnku samoty, bez kyslíka, ktorým je spoločenstvo, Biblia, či modlitba. Nie Pán Boh klope na dvere každého jedného srdca, aby ako do domu, ktorý naplní nádejou večnosti, mohol vstúpiť. Naplniť ho Božou láskou a porozumením.
             Niekto sa tomu smeje, že sa môže aspoň na slnku pláže opaľovať, že môže žiť v samote, bez Boha a neuvedomuje si, že je vlastne vyplavený z pravej podstaty života – z mora Božej prítomnosti. Je vylúčený, ako Adam a Eva z rajskej záhrady. Boh sa však, ako to chlapča v obeti, ktorú pripravil sám sebe na sebe samom sklonil k človeku, aby ho zachránil. Bude síce chodiť po celej pláži, po zemi vo všetkých časoch a bude môcť hodiť všetky hviezdice do mora, ale mnohé naschvál vyplávajú, či nechajú sa vyniesť vlnami do samoty pieskovej pláže.
             Drahí priatelia. Toto je život mnohých. Nemusí to byť však tvoj život. Boh sa práve zohol, aby ťa chytil do svojich rúk. Chceš sa nechať hodiť do mora spoločenstva? Do mora jeho lásky a pripojiť sa k miliónom spasených? Ak áno – otvor dvere svojho srdca nechaj sa naplniť. Tak ako hviezdica slanou vodou s kyslíkom, tak aj ty. Celé svoje vnútro ponor do obživujúcej Božej prítomnosti v Kristovi. V tom, čo zanedlho zomrie, aby porazil smrť a priniesol prázdnotu hrobu pre všetkých, ktorí veria v Neho.
 

                                                                                                                                                             Amen.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.