Choď na obsah Choď na menu
 


Spomienka na zosnulých - 1.11.2011

28. 10. 2011

Žalm 27:13-14  Predsa však verím, že uzriem dobrotivosť Hospodinovu v krajine živých. Očakávaj na Hospodina! Pevný buď! Nech je zmužilé tvoje srdce a očakávaj Hospodina!

Drahé spoločenstvo;

            Dnes sme sa tu stretli, aby sme pod dreveným krížom zaspomínali. Pri drevenom kríži, ktorý symbolizuje nádej a aj výzvu. Nádej , že Kristus vyhral boj nad diablom a smrťou a márne by sme ho hľadali ako mŕtveho, zabudnutého pod hromadou hliny, kvetov a sviečok. A zároveň je mementom – výkričníkom nášho života, že tu raz bude odpočívať naše telo a bude čakať na Jeho – Kristov príchod, aby sme mohli byť vzkriesení k súdu.

Dnes som vybral príbeh, ktorý zaznel v tomto roku pri pohrebe jedného z našich členov.

  Jeden človek sa raz pri západe slnka prechádzal po prázdnej mexickej pláži. Ako tak šiel, v diaľke uvidel človeka. Keď bol pri ňom trochu bližšie, všimol si, že je to dieťa. Stále sa zohýnalo, niečo zbieralo a hádzalo to do vody. Znova a znova odhadzovalo tie zvláštne predmety do mora. Keď podišiel ešte bližšie, uvidel, že to, čo malý chlapec zbiera, sú morské hviezdice, ktoré more vyplavilo na pláž, a chlapča ich po jednej hádže späť do vody. Tento človek  bol trocha v rozpakoch. Pristúpil k dieťaťu a povedal: “Dobrý večer, priateľu. Lámem si hlavu nad tým, čo robíš.”
“Hádžem tieto hviezdice späť do mora. Vidíte, odliv práve vrcholí a more ich všetky vyplavilo na breh. Ak ich nehodím späť, nebudú mať kyslík a zahynú – a ranné slnko ich spáli.”

“Tomu rozumiem,” povedal pozorovateľ, “na pláži sú určite tisíce hviezdic. Je predsa absolútne nemožné, aby si ich všetky pozbieral. Je ich jednoducho príliš veľa. A neuvedomuješ si, že toto isté sa pravdepodobne deje na stovkách pláží po celom pobreží? Vari nevidíš, že to nijako nemôžete zmeniť?”

Chlapča sa usmialo, zohlo sa, aby zdvihlo ďalšiu hviezdicu, a keď ju hodilo späť do mora, povedalo: “Ale táto bude žiť.”

Drahí priatelia - Život človeka je mozaikou rôznych chvíľ a situácií, ktoré so sebou prinášajú radosť alebo smútok. Mnohé situácie života sa zdajú obyčajné a normálne. Toľko krát sme ich prežili a vždy sa skončili dobre. Mnohé nevinné veci však vyústia do boja o život. Vtedy je potrebná nádej – nádej, ktorá dokáže robiť veci, ktoré síce vyzerajú ako zbytočné, ale predsa dávajú okamihu života zmysel. Tak ako v dnešnom príbehu.

Dnes spomíname na tých, ktorí nás takto od roka opustili a my sme sa s nimi v nádeji vzkriesenia rozlúčili. Niektorí odišli mladí, iní v strednom a ďalší v stareckom veku. Pri pohrebných počestnostiach sa vystriedalo mnoho ľudí a všetci, ktorí sa zúčastnili na týchto kresťanských pohreboch mali možnosť počuť zvesť o spáse človeka. O spáse človeka mužom, ktorý rovnako ako my musel trpieť, bojovať s bolesťou a nakoniec zomrel, aby sme mohli my dnes žiť. Možno pre niekoho bláznovstvo, či rozprávka – ale ako ten chlapec z príbehu – iste boli mnohí oslovení evanjeliom, ktoré znelo pri rozlúčkach s blízkymi ľuďmi. A malo to zmysel – ak tak aspoň pre jediného osloveného.

Drahé sestry a bratia – všetkých, ktorých sme vyprevadili na večnosť – všetkých trápili rovnaké problémy, ako nás samých. Žili rovnakými potrebami, radosťami, túžbami a dnes – dnes len spomíname. A oni čakajú na posledný súd. Čo si vzali z tohto sveta na večnosť? Odpoveďou je absolútne nič. Všetko tu ostalo a všetko pre nich stratilo hodnotu. Nám zostali spomienky a im – veríme – že meno zapísané v knihe večného života. V knihe, ktorú keď otvorí láskavý Pán Boh, v tej knihe bude aj moje meno. To je to jediné čo si môžeme odniesť vo viere v Ježiša Krista aj my z tohto sveta. Všetko ostatné stratí hodnotu. Je preto veľmi dôležité pri pohľade na tento kríž, na toto miesto hrobov a rozlúčok myslieť na vlastnú smrteľnosť. Na vlastný súd pred Božou tvárou a byť pripravený, ako tých 5 panien, ktoré čakalo na ženícha.

Ešte stále máme možnosť prijať vierou Pána Ježiša za svojho Spasiteľa a nechať dobrého Pána Boha zapísať naše meno do knihy života a nie smrti. Toto sa ešte môže podariť, veď Ježiš sa nikomu z nás neskrýva, ale je tu pre každého kto s nádejou pozerá do budúcnosti. S nádejou vzkriesenia k večnému životu. Stačí k tomu málo – úprimná viera.                                                                    Amen.

 

Náhľad fotografií zo zložky Ekumenická bohoslužba 1.11.2011

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.