Choď na obsah Choď na menu
 


Zelený štvrtok a Veľký piatok

22. 4. 2011

Tak sme to teda zvládli. V Zelený štvrtok sme mali spoveď a VP. Bolo nás okolo 60. Mohlo to byť aj lepšie, ale čo už. Kto chcel prísť - prišiel. Potom sme mali ešte malú 2 hodinovú brigádku pri planírovaní bagroviska pri Chate Veronika v Rejkove. Zlatko, Maťo, ja a moja dcéra. Lopatovali sme a hrabali a .... Bolo super.Škoda, že ste "nemohli" niektorí prísť. (deň predtým sme tam mali super opekačku - Goldo zvládol 3 špekačky - pôst je pôst - krotil sa ...)

Veľký patok sme prežili v pohode. Čo ma však veľmi mrzelo neprišli viaceré známe tváre. Hlavne z mládeže - akoby to, čo sme dnes prežívali nebolo až tak dôležité. Je mi to ľúto, pretože sme mali pekné, naozaj pekné pašiové SB. V kázni som použil príklad z prípravky br. farára Eľku z Nitry o  Westermanovi. Stretli sme sa 96. Bývalo aj viac, ale aj menej. Verím, že nám Pán požehnal.

 

Lukáš 23:46  Tu zvolal Ježiš silným hlasom: Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha. A keď to povedal, dokonal.

           

Sestry a bratia;

Čo si myslíte o dnešnom dni? O udalostiach, ktoré sa stali pred  dvom tisíckami rokov? Ako môže jedna smrť – jediného človeka zmeniť všetko, na čom stál dovtedajší svet? A vlastne na čom stojí až do dnes. Vždy, keď sa ja osobne dostanem k tomuto dňu mám vo vnútri, v sebe takú akoby zvláštnu triašku, nepokoj, nervozitu. Akoby sa v mojom živote išlo stať niečo zvláštne. A čím som starší tým viac si uvedomujem potrebu skutku, ktorý si dnes pripomíname. Skutku, že Boh sa stal človekom. Že Boh v osobe Ježiša Krista musel zomrieť, aby sa naplnil zákon. Zákon spravodlivosti, že za hriech musí prísť smrť. Teda, že ak chcem žiť, žiť vo večnosti - „byť spravodlivý“, pretože inak sa do neba nedostanem – musím obetovať. Tak isto, ako to mali opísané nielen židia, ale čítame to aj my zo stránok starej zmluvy. Musí prísť obeť. Obeť dokonalá – obeť, ktorou budú dveraje môjho srdca potreté, keď príde posledný súd. Presne tak, ako keď Izraelci obetovali dokonalé baranča, aby jeho krvou natreli dveraje svojich dverí, keď išiel anjel smrti, ako desiata egyptská rana. Rana, ktorá brala všetko prvorodené. Ježiš Kristus takto prichádza do Jeruzalema, ako to jednorodené baranča, ktoré musí byť vydané, aby sme mohli žiť my. Ľudia dnešnej doby až tak tragicky dnešný deň neberú. Možno je to vzdialené pre mnohých  – určite budeme dnes počuť hukot vysávačov, vrčanie motorových píl, iste uvidíme pri prechádzke niekoho rýľovať záhradu, či kosiť. Asi je to vzdialené dnešnému človeku. A nielen život a smrť Ježiša Krista, ale aj jeho vlastná smrť. Pretože o to tu dnes ide. O život po smrti. O tom potretí dverají srdca –  akoby symbolický krst, aby Kristus spoznal svojich podľa svojho, keď príde posledný súd. Rozhodnutie o večnosti v nebi, alebo v zatratení.

            Sestry a bratia – je jedna kniha – napísal ju  teológ Claus Westerman. Je nenápadná a je napísaná pre radových kresťanov – pre teba, či pre mňa. Je o Starej zmluve, aby sme ju lepšie chápali.  Westerman najskôr opíše každú jednu z 39 kníh. A potom sa snaží priviesť čitateľa k jej obsahu a posolstvu. Ako sa Boh zjavuje, ako sa odkrýva, ako predstavuje svoje plány pre človeka. A ako dáva poznať ľudský hriech , ale aj milosť a požehnanie. Sú tu stovky biblických príbehov a stovky biblických postáv. Jeden by sa v tom veľmi rýchlo stratil. Ale pán Westerman to podáva tak, že čitateľ prechádza Bibliou porozumením času a deja a Božieho konania. Nakoniec čitateľ  zistí, že v Biblii je poriadok, že je v jednej chvíli až mileneckým románom a vzápätí trillerom s gradujúcim dejom. Raz nás teší pohladením a inokedy nám dáva „buchnáty“  do aktivity. Jednoducho však, že nie človek písal Bibliu, ale Boh je nielen pisateľ ale aktívny účastník deja – že jej jej Garantom. Nedočkavý čitateľ si však kladie otázku, čo je cieľom a čo pointou a naplnením stoviek príbehov, ktoré zažil Boží ľud – Izraelský národ. Odpoveď prináša samotný názov knihy, ktorý som Vám ešte neprezradil: kniha sa volá: „Tisíc a jeden deň.“. V tomto názve je to celé ukryté. Napätie aj nerovnováha. Tisícročie dejín izraelského národa je niečím nepatrným a malým proti jedinému dňu ľudského života. Tento – dnešný deň dáva náplň celej histórii. Tisíc rokov by bolo zbytočných a  nenapenených , nebyť tohto jediného dňa. V tomto okamihu – udalosti, ktorú si dnes pripomíname, sa dal Boh poznať, v tento deň priviedol Boh človeka k cieľu plánu spásy – pod Kristov kríž. Spravodlivosť, pre ktorú mnohokrát tiekla krv nevinných zvierat pre hriech človeka, táto spravodlivosť je dokonaná.

            Možno preto sa vo mne sestry a bratia trasie duša a  moje vnútro prežívať neopísateľný pocit napätia. A myslím si, že niečo podobné prežíva, či by mal prežívať, každý jeden kresťan. Dôvod na to máme. Ak sme chrámom živého Boha, ako opisujú aj evanjelisti, aj apoštoli vo svojich listoch, ak sme sa krstom stali nádobami zákonite v nás musí žiť a prebývať Boh. Ten istý Boh, ktorý ronil v Getsemane krvavé slzy bolesti a strachu, ten istý Boh, ktorý zvolal Eli, Eli lama sabachtani – Bože môj , Bože môj , prečo si ma opustil, ten istý Boh, ktorý zvolal dokonané. Ten istý Boh, ktorý trpel na dreve kríža a na ktorom  za mňa zomrel. Sestry a bratia – tu nejde o spomienku Boha vo mne na utrpenie, ale na vďačnosť, pred ktorou sa korí moja duša, že niekto takéto niečo musel a chcel podstúpiť. Pre mňa, mnohokrát zahľadeného do seba, hrešiaceho a kráčajúceho po vlastnej ceste života, ktorá s tou Božou nemá nič spoločné. A predsa vždy s otvorenou náručou prijímajúceho toho, kto sa chce vrátiť, ako v podobenstve o márnotratnom synovi, či stratenej ovci.

            O tomto je dnešný deň milá sestra a milý brat. Boh mi ponúka nahotu hriechu. Zvlečenie sa z kože, ktorá je prirodzeným spôsobom mojou vlastnou. Rodím sa z hriechom, žijem z hriechom ale napriek tomu môžem vojsť do nebeského kráľovstva. Pretože, Boh vyniesol na svojom vlastnom tele tento hriech na drevo kríža. Preto môžem ako spravodlivý prekročiť nebeskú bránu. Som svätý a tak stojím pred Božím trónom a hľadím na Jeho tvár.

            Veľký piatok teda nie je len o smrti, ale aj o živote. Či o nádeji života, pretože musíme čakať ešte tri dni. Na Veľkonočné ráno. Ale  veríme, že prázdny hrob je aj moja cesta, ktorá sa skončí v nebeskom kráľovstve. Dnes vidíme obrovskú lásku, ktorou nás – mňa, i teba, Boh miluje. Sám zomiera, sám trpí – kvôli tomuto jedinému dňu, môže človek očakávať – veriaci človek očakávať spásu svojej duše. Vieš o tom? Si o tomto presvedčený? Čo si myslíš o tomto dni drahá sestra  a milý brat? Je zvláštnym dňom, výnimočným dňom Božej lásky k človeku? Dňom evanjelia, kedy človek dostal šancu na návrat do strateného raja? Verím, že áno. Verím, že sa aj tvoje vnútro bude a možno trasie napätím, keď Boh v tebe a ty sám prežívaš radosť, že ty a práve ty si Božie dieťa. To spasené, ktoré prijalo vierou, že Boh z lásky a milosrdenstva obetoval seba samého, kvôli tebe.

            Na záver – smúťme so smútiacimi pod krížom vidiac bolesť, utrpenie a smrť Pána Ježiša Krista. Smúťme pre hriech, ktorý musel doviesť samého Boha na toto drevo. Zároveň však ďakujem za túto veľkú obeť, ktorou Boh ukázal svetu svoju lásku. Lásku, ktorou by sme mali aj my naplniť náš kresťanský život. Aby bol životom ktorý vedie a žije s nami vo vnútri našich životov sám láskavý a dobrý Boh.

                                                                                                            Amen.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.